Vzťahy sú niekedy naozaj zložité.
Hlavou sa mi naháňajú tisíce myšlienok. Jedná strieda druhú. Som v depresiách. Môj vzťah, ktorý som mala skoro päť rokov, skončil. Premietam si každú spomienku medzi nami a vôbec nechápem, ako je toto možné. Prečo to skončilo. Čo tomu predchádzalo? Nemôžem uveriť tomu, že je to preč. Všetko, čo sme päť rokov budovali, odišlo. A s tým, čo sme budovali a rozišli sa, odišiel aj kúsok môjho zraneného srdca. Verte tomu alebo nie. Ale ako by ste sa cítili vy, keby vás po piatich rokoch opustil partner?

A to ešte k tomu nie je všetko. Zabudla som dodať jednu veľmi podstatnú vec. Predtým, než ma opustil, som zistila, že som tehotná. Na našej poslednej schôdzke som sa chystala mu to povedať a pripravovala sa na to, ale márne. Opustil ma. Zostala iba prázdnota v srdci. Smútok v duši. Som naozaj nešťastná. Nedokážem popísať, ako sa cítim. Ten čas, ktorý sme spolu trávili, tie spomienky, ktoré sme spolu prežívali a mali sú zrazu preč. Prázdno. Ticho. Bolesť. Smútok. Slzy. Nedokážem ani popísať, ako to bolí. Vo vrecku sa mi zviera pomyselné kudla a srdce mám rozorvané na milión kúskov. Mám mu znova napísať? Snažiť sa o ňom?

Nadviazať s ním znovu komunikáciu a skúsiť sa porozprávať? Povedať mu, že som tehotná? Alebo je to všetko už úplne jedno a stratené? Pokladám si rečnícke otázky, ale nenachádzam odpoveď. Jediné, čo vždy nájdem je úzkosť a prázdnota. Odsúdila som všetkých chlapcov na jednu koľaj. Mali sme spolu spoločné plány a zrazu sa všetky rozplynuli ako domček z kariet. Je to naozaj smutné a bolestivé, vidím, čo sa deje a nemôžem vôbec nič robiť. Tak veľmi ma to ťaží a som slabá na to niečo urobiť. Pod srdcom nosím naše dieťa, chcela by som ti to tak veľmi povedať a dať sa späť dohromady, ale ty si ma úplne zničil a zlomil. Začala som ťa pomaly, ale iste nenávidieť.