S partnerom som si začali, keď nám bolo 19 rokov ale známe sa od 15-tich, boli sme veľmi dobrí priatelia aj s jeho bývalou. Dá sa povedať taká partia ľudí, čo spoločne trávia čas. Aj ja v tom čase bola zadaná s niekým iným. Obaja sme mali zlý vzťah. Bavili sme sa často aj tom čo zlepšiť u toho druhého aby sme boli „dosť dobrí“. Neskôr sme sa rozišli obaja. Bývala som u neho. Stále sme boli priatelia, obaja sme mali psa, keď niekam šiel mala som kľúče a starala sa o domácnosť s podstate sme spolu žili a fungovali ako priatelia a spolubývajúci. Neskôr na jeho narodeniny sme sa dali tak nejako dohromady a priznali si pri oslave city. Toto bol s ním môj najkrajší a najzdravší vzťah.

Ale samozrejme nič pekné netrvá večne. Ozýval sa mi stále bývalý a ja som asi nemala porovnanú minulosť. Niekoľkokrát sme sa rozišli, z mojej strany. A ja „preskakovala“ že vzťahu do vzťahu zlého. Až teraz si spätne uvedomujem už nejaký čas, že som iba bola zmanipulovaná. Bývalý sa vždy vyhrážal, že sa zabije a že nikto ma nebude milovať, nič iné si nezaslúžim. A ja som sa stále niekoľkokrát vracala, aj keď som vedela, že ma to ničí. Tento partner súčasný na mňa ale stále čakal, aj keď som bola inde. Stále sme sa rozchádzali a vracali k sebe, ja som ničila oboch.

Nebola som s oboma naraz, ale preskakovala som že vzťahu do vzťahu. Teraz sme spolu v kuse niekoľko mesiacov, skoro rok. To je najdlhšie čo sme spolu kedy boli a som za to neskutočne rada. Ale pri nejakých tých zlých dní sa často vracia do minulosti. Ja som ju uzavrela, odsťahovala sa do iného mesta s ním, naozaj sa teraz snažím byť dobrou priateľkou. Áno, hovorí mi že ma miluje a aj to dokazuje, ale sú tu potom dni, kedy je toto. Sypem si popol na hlavu pretože sa nebojím už priznať čo som urobila. Hovorím s ním o tom často, ale nechce to riešiť, akoby nechcel aby som videla čo sa mu deje. A pritom sa ho skutočne snažím pochopiť.