Prednedávnom sa nám pokazilo auto. Náš automechanik bol odcestovaný a ten, ktorého navštevujeme ako náhradníka, mal strašne veľa zákaziek. Problémom bolo to, že sme mali na každý deň naplánované pracovné stretnutia a aj samotné joby, a to všetko mimo nášho mesta. Bol začiatok zimy a cestovať so všetko technikou vlakom či autobusom bolo proste nereálne. Zľutovala sa nad nami moja babka, ktorá auto využíva len občasne a na nejaké tri dni nám ho požičala. Pri prvej jazde s ním sme to však skoro neprežili. Na cestách bola len mierna vrstva snehu, nehovorím, šmýkali sa aj iné autá, no my sme doslova lietali.

Zvláštne bolo to, že na babkinom aute boli zimné pneumatiky, ktoré neboli staršie ako dve sezóny, pričom, ako som už povedala, moja babka jazdí tak raz za týždeň, a to na maximálnu vzdialenosť šiestich kilometrov. My y sme nejako tie tri dni prežili, no keď som si predstavila, že babka bude v zime jazdiť na tomto, rozhodla som sa, že to musíme vyriešiť. Zašli sme do predajne pneumatík v Dubnici, kde nám vysvetlili, v čom je ten háčik.

Práve to, že sa na pneumatikách nejazdí často, ich môže poškodiť. Teda, nie poškodiť v pravom slova zmysle. Guma však stvrdne, a preto sa na snehu či na ľade správa nie tak, ako by sa mala. V podstate sa o zimných, stanú pneumatiky letné. V konečnom dôsledku je to možno ešte horšie, ako keby ste jazdili na letných pneumatikách. Takže, ak máte auto, ktoré využívate len zriedka, pamätajte, že ani nové pneumatiky na zimu nemusia byť bezpečné.

Ako sme sa dozvedeli, tak ani naozaj drahé a kvalitné pneumatiky pred týmto javom neuchránite. Keď pneumatiky stoja, nejazdí sa s nimi, vplýva na nich chlad, teplo, vlhko či mráz, tak guma na nich jednoducho stvrdne a na ľade bude neovládateľná. No a to platí doslova. Ako som povedala na začiatku, jazda s babkiným autom bola životu nebezpečná, a to nie len pre nás, ale aj pre všetkých okolo nás.